Toto bol môj asi 5-ty ročník a 3-tí od postavenia mostu Apollo. Preteky sú to nevyspytateľné a sú skôr poznačené puncom spoločenskosti ako vážnym zápolením. Niektorí to však berú vážne . Vrátane mňa.  Počasie býva neisté a hlavne povrch trate. Väčšinou býva šmykľavo a to hlavne na schodoch a mostoch. Tentokrát bol povrch výborný aj keď trošku zima -4°C.  Ani vietor nemal silvestrovskú dovolenku a predsalen citeľne fúkal. Každým rokom našťastie bežcov pribúda a preto vždy konštatujeme rekordnú účasť. Teraz bol nárast znateľný - 417 bežcov oproti 280 v roku 2007. Najviac som sa bál, že nestihneme ani odštartovať, lebo rad na štartové čísla bol polhodinový od deviatej hodiny.  Štart napokon posunuli na 10:10.

Beží sa v Trenčianskych Tepliciach a okolitých cestách. Celkové prevýšenie cca 560m. Štart 270mnm a najvyšší bod Sedlo Machnáč 461m. Tento rok sa k trati pridal sneh na zemi aj vo vzduchu, mráz a neskôr aj vietor. V priestore štartu a cieľa sa to kĺzalo ako na ľade. Nebolo hodno von ani psa vyhnať, iba bežcov. Od rána husto snežilo, cesty neupravené, alebo samá plušť a voda. Ani sám neviem, prečo som sa na to dal. Chcel som pôvodne bežať Florenciu o týždeň neskôr, ale to mi padlo. Trať je toto náročná, ale v sobotu doobeda pokukovalo u nás slnko a poobede mal ustať vietor. Zdalo sa mi, že nakoniec to budú dobré preteky.

Beh Devínskou Kobylou je pomerne staré podujatie. Tento rok sa bežal 33. ročník. Mal však dlhú prestávku 7 rokov, toto bol 3. obnovený ročník. Za študentských čias som ho koncom osemdesiatych rokov zo dva razy absolvoval, ale iba 3000m, na dlhšiu 6500m trať som si vôbec netrúfal. Vtedy malo toto podujatie veľkú slávu a moderoval ho Gabo Zelenay. Keď som vo štrtok zistil, že sa znova koná, dostal som chuť si zaspomínať a odvážiť sa na veľkú trať:-) Nahovoril som aj mladšiu dcéru, ktorá rada behá a urobili sme si športovú polsobotu. Beží sa lesnými cestami-necestami Devínskej Kobyly formou časovky. Štartuje sa po dvojiciach.

Tento maratón sa rodil ťažko. Mal som ho dlho na svojom zozname, hádam od roku 2000, keď ho bežali Vlado s Martinom a hlavne Martin mu robil veľkú reklamu, ba dokonca ho o 2 roky bežal s týždňovým odstupom s Košicami. Mimochodom toto je myslím hlavný problém pre Slovákov, lebo obyčajne sa beží týždeň pred MMM Košice alebo dokonca v ten istý deň. Pozvánku som dostal niekedy pred letom, ibaže som bol slabo rozbehnutý a objem sa sám nezdvíhal, ešte dobre, že som si kúpil ten cestný bycikel a využíval cesty do práce a z práce. Rozhodnutie dozrelo až koncom augusta, keď som už mal čosi odkrútené a trocha aj nabehané. Presnejšie 363km bycikel a 63km beh. September bol určený výsostne behu, no viac ako 2-3 krát som sa na trate nedostal. Konkrétne 190km bycikel a 130 km beh. 

Aby som bol presný, vzdialenosť 42 195 m som sa už prekonal 2 krát pred tým, ale nepodarilo sa mi bežať v kuse. Tento krát to bolo iné. Takmer spomenutú vzdialenosť som prekonal za 3 hodiny, 38 minút a 13 sekúnd. Prečo takmer ? Neviem prečo, ale dal by som ruku do ohňa za to, že maratón má 42 137 m, tak som stopky zastavil na vzdialenosti 42 140 m. Ale 55 m pri tej vzdialenosti mi čitateľ určite odpustí.

Nie je až taký problém zabehnúť maratón, keď má bežec natrénované, ale zabehnúť bez tréningu to je umenie.  Tak nejak som nastupoval na môj 12. maratón v Košiciach. Snažil som sa trénovať od augusta, ale sa mi veľmi nedarilo.  Za august iba 100km, čo za normálnych okolností mám za 2 týždne, prípadne za týždeň.  Chcel som zabrať v septembri, no prišla do toho choroba a nejaké tie cesty. Výsledok bol zase len tá stovečka.  Týždeň pred maratónom som zistil, že polmaratón je vypredaný, čo bola alternatíva, keby som sa na to necítil.  Keďže som už mal všetko zariadené a hlavne, že kamarát Vlado mi preteky schválil, som sa definitívne prihlásil na celý maratón.  Však nemusí to byť osobák a čo keby náhodou padol.  Jeden nikdy nevie.