Logo

Bojnice 10.9.2004

V Bojniciach sme mali firemnú akciu. Tento rok to vyšlo na mňa, že musím ostať v práci. Aj tak som však v piatok poobede o pol druhej vypadol z roboty domov. Chytro vybaliť, prezliecť, zabaliť a vyraziť.

Najviac som sa bál teploty. Ak bude zima, tak sa pokojne môže stať, že tam dorazím až niekedy večer o ôsmej či deviatej. To som nechcel a tak som na to už z Bratislavy dobre dupol. Nech mám dosť veľkú rezervu na prípadné problémy. A tak som už za Modrou mal priemerku nejakých 36 km/h. Nerobil som si ilúzie, že mi to v miernom bočáku vydrží dlho. Všade naokolo už družstevníci dávali do poriadku polia, slnečnice sklonené k zemi, dozreté a pripravené odovzdať svoju trošku oleja do potravinárskeho priemyslu. :-)

Do Trnavy to išlo celkom dobre. Ani v Trnave som našťastie veľa času nestratil a pokračoval na ceste, ktorou sme išli ráno pred necelým mesiacom na Trnava-Rysy 2004. Celkom dobrá a široká cesta. Pred Hlohovcom začala prichádzať kríza. Obed už zrejme bol strávený a treba dať zase prácu nenásytným žalúdočným kyselinám. :-)

Za Hlohovcom som si dal Horalku a začal hľadať prvú krčmu, kde by som načapoval kofolu do prázdnej fľašky. V jednej som ešte mal obyčajnú vodu ale pri spaľovaní tukov treba občas prikúriť sladkým pitivom.;-) Nakoniec som ju našiel v Dolnom Trhovišti. Dobrá Topoľčianska kofolečka za 10 korún.

Kofola zabrala a tak som znovu roztočil primerané obrátky. Hupkov pribúdalo, nebolo treba páliť naplno. V týchto chvíľach som len rozmýšlal, ako ďaleko to ešte môže byť do Prievidze. Kde sú Nováky a či nepôjdem radšej z Novákov rovno do Bojníc cez Koš. Zatiaľ sa Topoľčany blížili len veľmi pomaly. Ale isto.

Pred Veľkými Ripňanmi mi miestny vyholený borec na starom modrom hrdzavom žiguláku predviedol málo vídané divadlo. V miernom zjazde ma predbehol, zaradil sa tak, aby som ho nemohol obísť sprava a zabrzdil. Nestačil som ani spustiť dávkový súbor tých najškaredších nadávok a šmykom som spomaľoval. Keď debílek v žiguláku zistil, že ma dostatočne "pobavil" pridal a o pol kilometra ďalej odbočil doľava. Nasledujúcich pár kilometrov som rozmýšľal, čo to malo znamenať, takže mi zbytok cesty do Topoľčian ubehol rýchlo. Cez Topoľčany som preletel presne tak, ako aj počas akcie Trnava-Rysy. Celkom dobrá skratka.

V Chynoranoch som si spomenul, že musím zavolať kolegyni, s ktorou som sa dohodol, že prídem, aby mi zabezpečili ubytko. Vybavené a pred Partizánskym spravím druhú krátku prestávku. Časovo to už stíham v pohode, pochrúmem Tatranku a vyrazím ďalej. Trošku som špekuloval, či nepôjdem cez Vestenice ale návrat autobusom na druhý deň ma presvedčil, že som spravil dobre, keď som pokračoval vo vytýčenom smere cez Osľany. Cesta široká, zaujímavá, bezproblémová. V Osľanoch som znovu zastavil a prezliekol sa do teplejšieho. Hneď to išlo lepšie.

V Novákoch sa mi vďaka tomu, podarilo zrýchliť ešte viac. Neviem či práve toto alebo tá nepríjemnosť pred Ripňanmi spôsobila, že som pred odbočením na Koš naraz počul len silné prásk a na zadnom kolese osmička ako hovado. Pozriem na koleso poriadne a zisťujem, že mi prdol špic. No paráda. Takže nazad asi s bicyklom nepôjdem.

Trošku som musel spomaliť tempo a dobehol som miestneho maníka na biku, aby mi poradil, či idem dobre do Bojníc, lebo som nevidel žiadnu smerovú tabuľu. Poradil, dobre idem.

Nakoniec som do Bojníc prišiel so slušnou rezervou, už ma čakali. Osprchoval som sa a išiel na obed. Najprv som nechápal, prečo obaja nepriami šéfovia hneď vstali od stola a išli mi podať ruky za výkon.
\"Veď je to len 150 km, čo blbnete?\" dá sa krásne čítať na mojom ksichte. No nevadí, aspoň som trošku spopularizoval cyklistiku v našej firme. Kolega v kancelárii sa už nedávno dokonca stihol vyrúbať v zjazde do Neštichu s dvojdennou PN a kolegyňa pre zmenu nosí nohavice, lebo si obúchala nohu o pedále, takže tam má teraz chrastu. Dobre som ich všetkých nakazil. :-)))

DST: 150
TM: 4:30 - Celkový asi 5 hodín.
AVS: 32

sportreport.sk