Fatransko-Strážovský cyklomaratón 1995
- Napísal: Rasťo Trubač
- Published in Cestná cyklistika
2. ročník - 3. jún 1995
... Stojí to za to! To je odpoveď na dilemu z minulého roka. A ja stojím na štarte druhého ročníka. Mierne obavy, ale pevné rozhodnutie dokončiť ma vnútorne hnali...
A ako sa vraví, dva krát do tej istej rieky nevstúpiš. Kdeže bola vlaňajšia horúčava? Zima, na jún až nepríjemná, druhá polovica trasy v studenom daždi. To poznačilo účasť aj účasť (86). Pozitívum pre mňa ale bolo, že už mi bola známa trasa, bol lepší bufet a hlavne motivácia dokončiť maratón. Nič to však nemenilo na tom, že som sa poriadne vytrápil. Ten chlad nakoniec spôsobil, že sme z najväčích strašiakov - kopcov mali najväčšiu radosť, aspoň tam sme sa zahriali. Až tento rok som si všímal aj okolie a trasu samotnú. Krásna obec Čičmany s drevenicami, nad ňou pasienky, dlhý zjazd k Ilave, pre mňa strašné a nekonečné stúpanie na Homôlku, kde boli len 4 stupne, extrémna strmina 20 % pri Kľačne... Nemusím ani spomínať, ako som prechádzal Fačkovským sedlom;-) A ku koncu pekne strmé hupky a nakoniec škrabanie sa na Martinské Hole. Tie vraj neboli také mučivé ako predchádzajúci rok. Mne sa išli vcelku dobre aj keď cesta hore trvala na malokarpatské zvyklosti nezvyčajne dlho. To sú okamihy na ktoré aj teraz spomínam. Nakoniec nás na tie Martinky prišlo 69. Ale to sme vtedy netušili, že ďalší ročník sa nebude konať v roku 1996 a že sa zmení aj trasa.
... Stojí to za to! To je odpoveď na dilemu z minulého roka. A ja stojím na štarte druhého ročníka. Mierne obavy, ale pevné rozhodnutie dokončiť ma vnútorne hnali...
A ako sa vraví, dva krát do tej istej rieky nevstúpiš. Kdeže bola vlaňajšia horúčava? Zima, na jún až nepríjemná, druhá polovica trasy v studenom daždi. To poznačilo účasť aj účasť (86). Pozitívum pre mňa ale bolo, že už mi bola známa trasa, bol lepší bufet a hlavne motivácia dokončiť maratón. Nič to však nemenilo na tom, že som sa poriadne vytrápil. Ten chlad nakoniec spôsobil, že sme z najväčích strašiakov - kopcov mali najväčšiu radosť, aspoň tam sme sa zahriali. Až tento rok som si všímal aj okolie a trasu samotnú. Krásna obec Čičmany s drevenicami, nad ňou pasienky, dlhý zjazd k Ilave, pre mňa strašné a nekonečné stúpanie na Homôlku, kde boli len 4 stupne, extrémna strmina 20 % pri Kľačne... Nemusím ani spomínať, ako som prechádzal Fačkovským sedlom;-) A ku koncu pekne strmé hupky a nakoniec škrabanie sa na Martinské Hole. Tie vraj neboli také mučivé ako predchádzajúci rok. Mne sa išli vcelku dobre aj keď cesta hore trvala na malokarpatské zvyklosti nezvyčajne dlho. To sú okamihy na ktoré aj teraz spomínam. Nakoniec nás na tie Martinky prišlo 69. Ale to sme vtedy netušili, že ďalší ročník sa nebude konať v roku 1996 a že sa zmení aj trasa.
