Logo

Vezikulský cyklomaratón 2002

8.6.2002 Pezinok, 2. ročník
8.6. sa konal druhý ročník maratónu. Oproti prvému ročníku sa zmenila trasa. Podľa môjho názoru k lepšiemu. Menej sa tlačilo, viacej jazdilo, aj keď celkovo je to trasa náročnejšia.
Na štarteĎalšia zmena bola v tom, že za posledné tri dni riadne napršalo a trať bola blatistá. Zďaleka to nebol Horal, ale aj úseky čo sa dali vyjsť na biku sa stali nevyjazditeľnými a miernejšie úseky sa šli tiež ťažšie. Skrátka osobne som neveril že niekto pôjde dve kolá.
V deň pretekov ráno pršalo. ž som sa začal zamýšľať či sa vôbec oplatí štartovať. Našťastie o 9. prestalo pršať a tak som sa obliekol do bikového a šiel na štart. Počasie silne poznačilo účasť a prišli len pravoverní. Na dlhú trasu (2 kolá) sa prihlásilo hádam 6 či 8 ľudí... Klobúk dolu. 
 
Štart bol o cca 10.10. Vyrážali sme na asfalte ale hneď sme zabočili do terénu. Zvolil som miernejšie tempo lebo som očakával že to ešte bude drina. Prvý kopček za nami a čakalo nás krátke stúpanie kde treba tlačiť. Už som nažhavil foťák. Pomaly som vytlačil bike a hurá prvý zjazdík. Veru, blato spôsobilo že to bola kĺzačka. Našťastie bezproblémová. Nasledovalo kríženie hlavnej cesty a stupák do vinohradov. Na tento stupáčik som sa tešil ale blato spôsobilo že som tlačil. Aspoň bol čas na ďalšie foto. A nasledovalo technicky náročné stúpanie na Cajlanskú homoľu. Ako je popísané v trase ide sa krásnymi úsekmi ale po daždi je to celkom náročné. Balík sa potrhal a každý bojuje sám so sebou. 

V jednom zo strmších úsekov mi však vyskočila reťaz medzi pastorky a výplet - asi som dačo zanedbal.... Trochu sa mocujem aje podarí sa mi reťaz nahodiť. Pokračujem ďalej nahor. Na Homole bolo hmlisto a veľmi vlhko. trošku sa to aj šmýkalo ale keďže sme už boli roztratení, všetko bolo bezproblémové. Konečne bol za mňou tento kopec a nasledoval zjazd do Kučisdorfskej doliny. Úvodné stúpanieSpočiatku bolo veľa vody a blata. Dokonca som radšej zaliezol kúsok do lesa. Keď sa cesta viacej zostrmila, už som šiel po nej. Dobre sa to šmýkalo.... Všetko som ustál a cesta sa menila na kamienkovú to som už zjazdoval v pohode. Práve som vychádzal z lesa keď mi zrazu pod zadkom začal tancovať bike. Aaaa sakra.... defekt. Tak toto bol môj historicky prvý defekk na organizovanej akcii. Zastal som a dal sa do výmeny. Jasné že duša čo som menil bola zlepená -tak opäť rozmontovať, pohrať sa s dušou a nafúkať. Celý tento cirkus mi trval 10 minút. No nazdar... všetci ma obehli. Asi som posledný. Dofúkam s malou pumpičkou a nasadám. Nasleduje stúpanie na Troch jazdcov. Tuná zisťujem že som sa asi príliš obliekol. V polke kopca som si musel dať jednu vrstvu dolu. Medzitým postupne dobieham a predbiehal menej trénovaných jazdcov ale nejdem o poznanie rýchlejšie ako by som si predstavoval. Navyše mi ešte 2x padá reťaz a ja sa zmierujem s pozíciou jazdca na dojazd. Ale moc mi to nevadí... V okolí Čermáka bolo veľa blatových úsekov. Našťastie som tu domáci a poznám kade treba ísť. Niektorí zapadajú do blata a vidím ze už toho majú plné zuby. Mne to zhodenie bundy prospieva a chytám rytmus. Mimochodom som bol prekvapený častými \"občerstvovačkami\" v podobe minerálky a traťovkmi podávanými skautmi.
Prichádzam s malou skupinkou na hlavnú červenú značku smerom na Skalnatú. Pred ňou bola odbočka na zvážnicovú cestu. Pravdepodobne tento úsek bol najkrízovejí pre veľkú časť balíka. Aspoň podľa ľudí čo som predbiehal. Nastala aj maličká zmena podľa trasy čo som popísal. Nešlo sa priamo na Čmelok ale zvážnicovou cestou okolo. Na tomto úseku bola hmla a poriadne vlhko. 
 
Zjazd do Kučišdorfskej dolinyTakto prišla na radu Pezinská baba a záverečná časť okruhu. A to notoricky známa. Stúpanie na Konské hlavy som vzdal velmi nízko a poslušne tlačil. Tesne pod vrcholom som stretol jedného bikera. Tváril sa veľmi utrpiteľsky a hovoril mi že sa mu krúti hlava. Diagnostikoval som mu hlaďáka a dal mu svoju traťovku. Po slovách že najhoršie už má za sebou som ho opustil. A bola to pravda. Za Konskými hlavami sa mi šlo veľmi dobre. Dajako mi ani blato nevadilo. A nasledovalo klesanie na Šenkárku a Slnečné údolie. Teraz som úplne využil domáce prostredie. Keďže som tento úsek pomáhal označovať, vedel som že zjazd je šmykľavý ale poznal som všetky zradné miesta a v zjazde som predbehol ďaľších troch štartujúcich. Z nich aj jednu kočku. Bohužiaľ celkovo prvú som už nestihol dobhnúť do cieľa. Za Slnečným údolím bolo úplne posledné stúpaníčko, chodník a zjazd cez vinohrady. Jediný, čo prešiel dve koláTo už som si vychutnával. Do cieľa som prišiel subjektívne oddýchnutejší ako som štartoval. Výsledok bol síce nevalný ale zodpovedal momentálnej forme a nešikovnosti v robení defektu. A cieľové pivko mi prišlo veľmi vhod. 
 
Počkal som si ešte na vyhlasovanie víťazov s milým prekvapením že moji kamaráti poobsadzovali niekoľko stupňov na bedni. A zakrátko sa vrútil do cieľa aj (asi jediný) pretekár čo šiel dlhú trasu. No klobúk dolu. Síce totálne vyčerpaný a zablatený ale výkon to bol vynikajúci! Nenechal som si ujsť príležitosť a nafotil som ho. Potom sme ešte posedeli pri pivku a ja som potom šiel na stretávku zo strednej školy..... 
  
Hodnotenie: Škoda že tri dni pršalo. Mne sa okruh veľmi páčil a aj organizátorsky sa akcia zlepšila. Ak sa udrží takýto trend, Vezikulák sa už čoskoro môže stať obľúbenou akciou bikerov zo širšieho okolia.

sportreport.sk