fAko to začalo?

Náš pokladník a spoluorganizátor Juro sa dohodol s istou partiou podobných bláznov ako sme my, že si vzájomne skrížime hokejky a tak porovnáme svoju výkonnosť. Stretnutie sme si dohodli na jeden sobotný večer a aby sa nám to aspoň tak ešte na druhý deň nejaký termín.

Sobota 17. 11. 2001

Ako to pokračovalo?

Tak sme sa teda s chalanmi dohodli na technických detailoch ohľadne dopravy, času, miesta stretnutia, odchod a podobné volovinky. Ešte som sa bál, že sa zase zopakuje scenár z Tábora a znovu mi bude zle od žalúdka. Nič také sa nekonalo a načas čakal pred starým zimákom. Nakoniec som sa dohodol, že pôjdem s Keťom v aute a zoberieme brankára Roba z Pétržky. O 20 minút už futašujeme von z mesta do Banskej Bystrice cez Nitru. 
trochu oplatilo tak ešte na druhý deň nejaký termín.

Nitriansky cyklomaratón 1.ročník, 6.10.2001 - Jedliny pri Kostolanoch pod Tribečom, 140km

Začiatkom septembra mi zamejloval Juraj Vrbik, že sa koná nový maratón pri Nitre. Keďže sa nekoná Fatransko Strážovský maratón, považoval som to za dobrý dôvod na ukončenie cestnej sezóny 2001. To som vtedy ešte netušil, že september bude totálne anticyklistický a že začiatkom októbra ma načne viróza. Ale predpoveď počasia a lobbovanie kamošov ma nakoniec rozhýbali. Tak som nakoniec podvolil.
V sobotu s časovým sklzom sme vyrazili v aute štyria. Okrem mňa Miro Pilka, Ivan Červenka a Robo Juhás ktorého to bola cestná premiéra. Zasa mal oproti nám výhodu, že sa udržiaval na horáku. Krátko po 9 hodine sme dorazili na miesto štartu, kde nás už čakali aj Haluškovci a Maroš Mališ. Štartovné bolo tučných 500 a nakoniec sa nazbieralo 80 štartujúcich, z toho jedna žena.

Minulý týždeň som sa pokúšal vylákať Boba na túto akciu organizovanú Kaktus Bike-om. Ide sa to z Brezovej pod Bradlom až na Kolibu stále po hrebeni, obchádzajú sa Záruby, Vápenná a Taricové skaly.
Bobo ma hneď schladil, on v žiadnom prípade, ba navyše sa snažil ma zviklať dobre mierenými otázkami typu " ... a máš blatník aj na ústa?". Kedže celý týždeň smoklilo, bolo mi jasné že to veru nebude žiadna prechádzka.  Aj tak som sa rozhodol, že idem...
Celé to bolo vymyslené tak, že ráno o 5:00 sa nakladajú bicykle do náklaďáku a mi budeme prevezení autobusom do Brezovej, kde je štart.
Dážď váčšinu noci bubnoval na okná a ja som si povedal, že ak ráno bude pršať, kašlem na celú akciu...
Nepršalo a tak som sa vyteperil z postele, pobalil a dojachal na hlavnú stanicu. Tam už postávalo zopár nešťastníkov, tak som ich bodro pozdravil: "Zdravím cyklisticko-masochistický krúžok!", (situácia neskôr mi dala za pravdu)...
Nafasoval som si čislo a pýtam sa Martina z Kaktusu:
"Kde budú občerstvovačky?"
"Na Babe"
"Iba jedna?!"
Uff, prvá a posledná občerstovačka zhruba po 70-km, no to sa teda usporiadatelia veľmi neblysli.... 

Tak som si predsa len kúpil od Maroša ten cesťák o ktorom sme už dávnejšie hovorili. V stredu som ho kúpil a hneď som nabehol do obchodov pohľadať nejaké nášlapné pedále lebo kým si kúpim nejaké tretry s SPD a mohol tak údajne plnohodnotne využiť tieto pedále, tak to nejaký čas potrvá. Nikde som tie náhrady pedálov nenašiel. Takže to vyzerá tak, že kým si nekúpim tie tretry, tak budem musieť šliapať do tých okýptených pedálov SPD obyčajnými teniskami. Chcel som si teda ten cesťák kdesi poriadne vyskúšať a dohodli sme sa s Rasťom, že pôjdeme na Trnavskú časovku. Robil som ešte drahoty, lebo to počasie vyzeralo s prepáčením na figu. 

15.9.2001 - Trnava, smer na Malženice
Ako už po viac rokov, aj tento, počas konania Trnavského jarmoku sa konala cyklistická časovka na 6666 m. Tento rok september športu neprial, tak v deň akcie bolo zima s hrozbou dažďa. Na bicykli som nesedel od časovky na Neštich, tak som bol zvedavý, ako ma to poznačí. Z domu som vyrážal spolu s Jurajom Haluškom a aj Robom Juhásom, pre ktorého to bola prvá akcia na cestnom bicykli. Do Trnavy sme šli po vlastnej osi a hneď po pár kilometroch mi bolo jasné, že si svoj čas z roku 99 nezlepším.

Prišli sme do Trnavy dačo po pol dvanástej a už keď som sa registroval, dostal som číslo 64. Podotýkam, že nebolo štartovné. Prvý štartoval o 12. hodine a interval štartov bol pre mňa dlhá minúta. Opäť sme sa stretli viacerí z partie, tak sme si aspoň kecaním krátili chvíle štartu. Prvý krát tu boli Roman Kučera a Julo Bugár. Bolo dosť zima, cca 14 stupňov. 

1.9.2001 - Svätý Jur, 7 km, prevýšenie 420 m
Tak je tu ďaľší ročník čoraz obľúbenejšej časovky Neštich - Malý Javorník. K jej obľúbenosti prispieva nielen atraktívna poloha blízko Bratislavy, ale aj pekná 7 km trasa aj keď s čoraz horším povrchom, a aj dobrá organizácia a špecifická tombola v štýle ak si vylosovaný vyber si čo chceš.

Po problémoch vlani s výsledkami, čo sa podarilo vyriešiť, na tento ročník organizátori - Cyklo Slovakia Bratislava, zabezpečili časomieru a novinkou bolo aj vyhlásenie víťazov a tombola nie v priestore cieľa, ale na konci Neštichu.

Tak teda je tu 1. september, podarilo sa mi nahovoriť po prvý krát aj môjho spolusediaceho kolegu Romana Kučeru a zopár ďaľších. Ráno však počasie nebolo dobré. Po nočnom daždi bolo hmlisto a vyzeralo to ešte na dáku prehánku. S Mirom Pilkom sme sa dohodli, že pôjdeme spolu a ešte sa vyvezieme na Slnečné údolie, čo však v mokru sa nám nechcelo. Na miesto štartu sme prišli o 9.30. To tu už bolo dosť veľa ľudí a na moje prekvapenie v tomto počasí štartovalo vyše 100 účastníkov. Na schladenie sa práve na začiatok časovky spustil drobný dážď, čo je aj vidno na radarovom zázname z SHMÚ, kde bol cieľ pretekov (čas 10.15). Pozn.: zelená znamená drobný dážď.

Časovka Neštich - Malý Javorník
1. september 2001
alebo
"Ako som neobhájila posledné miesto"

Už začiatkom tohoto roka som si nezabudla predsavziať, že sa na túto časovku zodpovedne pripravím a určite si tak zlepším výsledný čas voči tomu vlaňajšiemu, minimálne o 5 minút. Svoj starý bicykel som preto trápila aj počas zimy a naháňala som na ňom zimou roztrasené kilometre. Niekedy v júni nastal čas vymeniť ho za lepší stroj. Vtedy som si to o ňom aspoň myslela. Voľba padla na značku Schwinn. Dá sa povedať, že keby nebol tak poruchový, bol by celkom dobrý. Ale teraz k veci.

Tak a je za mnou ďalší ročník časovky do kopca z Neštichu na meteostanicu Malý Javorník. Tento rok som mal vcelku bohatú sezónu tak som bol veľmo zvedavý ako sa prejaví na čase. V kútiku duše som ale vedel, že mi už akosi dochádza para. Vo štvrtok som si dal testovací tréning z Krasňanskej Peknej cesty (tá križovatka vedľa intráku či slobodárni či čo to tam je) na Biely kríž. Nešlo sa mi veľmi dobre čo len potvrdzovalo moju mienku, že to s mojou kondičkou nie je vôbec ružové. Spravil som to za 30 minút. Síce je to niečo cez 8 kilometrov ale zato viac úsekov, kde sa dá aspoň trochu vydýchať. Hlavne ten úvodný stupák od vojakov popri chatkách a záhradkách až po horáreň mi dal nepríjemne zabrať. Jaksi som nemohol chytiť dych na tom miernom kúsku popri horárni. No nevadí, tak som to spravil za 30 minút. Kedysi som to urobil asi za 37 minút a skákal som od radosti ako blcha.
V piatok som si nahodil tie svoje slávne supersliky. No čo, keď už ich mám, prečo by som ich teda nevyužil, no nie? Cez noc pršalo a ani ráno nevyzeralo uspokojivo. Hmla a vlhko. Kukol som si na webke radarové snímky a zistil, že hlavná oblačnosť sa už dávno roztrhala kdesi nad čechmi a severnými slovákmi.

Tak tento maratón má v názve že najstarší a najťažší... Mnooo... Po dvoch neúspechoch na dlhých tratiach som mal veľkú chuť si napraviť renomé....
Jeho kategória Hard :115 km a vyše 3500 výškových metrov sľuboval poskytnúť na to výbornú príležitosť...
Vyrazil som za jasného slnečného rána z Bratislavy, ukazoval sa byť až moc teplý deň. Meteorológovia síce hlásili na poobedie búrky, no ale uvidíme.
Pred Novým Mestom sa zrazu spustila z kopcov hustá hmla. Pohľad na vzniknuté scenérie by nenechal chladného žiadneho umeleckého fotografa. Na jednej strane takmer čiernota, a na druhej strane sa cez zahmlené stromy prebíja ranné slnko. 
Po príchode do Novej Dubnice pretrváva nízka oblačnosť, hmm keby to tak vydržalo dlhšie, aspoň sa tak nezavarím.

Idem sa prihlásiť, chystám bike, prichádza Bobo, zvítame sa, dokumentačné foto a pomaly sa zoraďujeme na štarte. Usporiadateľ okrem iného varuje, že trať je poriadne rozbahnená, treba dávať pozor... No zbohom, teplo ako v Štiavnici a blato ako na Horale, to to pekne začína... A ja som si ešte nezahojil zadok z minulotýždňovej akcie, takže sa obávam ďalšieho \\\"nepriateľa\\\", tentoraz z vlastných radov. Ešte nahlas rozmýšlam, že sa vrátim k autu po predný blatník, ale nejako sa mi už nechce. Letmý pohľad do zadného vrecka ma ku autu donúti ísť tak či tak, lebo som si zabudol poživeň...

Ako sme s Romanom prešli ostatný cyklomaratón {HORAL} vo Svite tak sme si povedali, že sa stretneme v Novej Dubnici na Dubničáku. Vravel, že je to zatiaľ jediný maratón, ktorý ešte neprešiel celý. Vravel o kategórii KING. Rozmýšlal som o tom chvíľu aj ja ale keďže ešte viem odhadnúť na čo mám a na čo nie, tak som sa uspokojil s Hardom. Tak som sa teda prihlásil a išiel spolu s Jurom, naším koučom, Samom a Marekom do Jurovho rodiska na tieto preteky. Ešte sme zobrali so sebou prezidenta nášho teamu, môjho otca. Reku nech k tomu trochu pričuchne, keď už je prezident teamu. Juro sa prihlásil do kategórie BABY. To mu zatiaľ bohato stačí. Tak sme sa teda ráno vyspali, naraňajkovali a hajde na štart. Ja som totiž štartoval o 9 ráno. Juro až dakedy o 11:00. Na štarte som pohľadal Juraja Malatína s ktorým som absolvoval Horala a Karpatský cyklomaratón. Pofotili, pokecali a pomaly sa vychystali na štart. Ide sa na vec. Dostávame hlášky od organizátorov, že na trati je bahno aby sme jazdili ohľaduplne. Juro sa pýta či si má namontovať predný blatník. Vrelo mu to odporúčam. Nevie sa rozhýbať až sa nakoniec odhodlá.