Deň 5+6: Symbolom Corvary je kopec Sassongher, ktorý ma neuveriteľne fascinoval už aj v minulých rokoch. Aj teraz som sa niekoľkokrát pristihol, ako v kempe len tak stojím a čumákujem na tú zaujímavú skalu a pod ňou zvlnenú zelenú lúku s roztrúsenými domami a chatkami. Preto som sa rozhodol, že na neho musím vyliezť, aj keď počasie veľmi neprialo. Ráno bolo znova zamračené, vyrazil som teda cca. o hodinu neskôr a dúfal, že sa časom vyjasní. Prešiel som dedinou Colfosco a vystúpal až k chate Edelweiss, kde si na lúke bufetilo niekoľko koňov. Mali celkom zaujímavé ofiny, v meste by bol ten účes síce už niekoľko rokov
„out“, ale tu na dedine to bol zrejme ešte stále veľký hit :-) Neprešiel som veľmi ďaleko, keď sa celkom slušne rozpršalo. Pár turistov okolo začalo vyťahovať velikánske vetrovky s kapucňami a dážniky s priemerom minimálne 3 metre, ja iba svoj ošumelý klobúk a cyklistickú pláštenku. Vôbec sa mi to nepozdávalo, tak som si trochu zanadával a zbehol späť k Edelweissu. Po chvíli už iba poprchalo, ale nebo nevyzeralo povzbudivo a preto som zatrúbil na ústup. Dobrý nápad, dedinou som prešiel na 3-krát, čo som sa schovával pred lejakom. Bol už čas obeda a tak som zakotvil v pizzerii, kde bola česká servírka a slovenská barmanka. Ešte dobre že kuchár bol Talian, asi by ma porazilo, keby mi v Taliansku piekol pizzu Slovák alebo Čech :-) Popoludňajšie búrky som predriemal v aute a trochu som sa obával, či takéto počasie nebude dlhodobejšie, ale našťastie som mal eso v rukáve. Meteorológ na voľnej nohe Rasťo mi oznámil, že ešte 1 mrak a od zajtra bude zas niekoľko dní pekne. Vyšlo mu to úplne presne, myslím že by sa tým mohol aj živiť :-)
Read more: Dolomitské Bailando